DART

Pamäť ľudí je nebezpečná vec. Politici síce vedia, že pamäť voliča siaha najviac 3 mesiace dozadu, ale nájdu sa aj výnimky. No a práve tie sú hrozbou pre každý režim. Bolo to tak v minulosti, a je to tak aj dnes.

Z článku na internete: Čaputová na proamerickom zjazde vojnových štváčov Globsec 29.05.2023 blúznila o účinnosti protiruských sankcií, varovala pred narušením doterajšej súdružskej jednoty Západu a nezabudla verklíkovať mantru o dezinformáciách, ktoré podľa nej narúšajú európsku jednotu. „Dezinformačné kampane útočia na demokraciu zneužívaním jej výdobytkov a pod zámienkou slobody slova rozvracajú demokraciu,“ vyhlásila notorická nepriateľka demokracie a slobody prejavu na Slovensku.

Moja pamäť siaha až do 70-tych rokov minulého storočia. Keď som dostal prvý tranzistorák, ako 15 ročný som mal jediný cieľ – nájsť Rádio Slobodná Europa. Politika ma vôbec nezaujímala, ale zakázané ovocie je vždy vzrušujúce a hudba na Slobodnej Europe bola úplne iná, ako na tých našich troch slovenských vysielačoch. Vypočuť si „Hair“ alebo „Jesus Christ Superstar“ aj s prekladom, bol skutočne zážitok.

Prečo to spomínam? História sa opakuje, a medzi slovami Čaputovej a slovami propagandistov socializmu je neskutočná zhoda. Aj v 70-tych rokoch nám vraveli: „toto sa počúvať nesmie, sú to klamstvá, je to propaganda ktorá má narušiť myslenie ľudí, ich cieľom je rozvrátiť spoločnosť a socialistické zriadenie, ….“.

V puberte ma politika nezaujímala, a drístanie o výdobytkoch kapitalizmu ma rovnako nezaujímalo, a preto som počúval len hudbu a „Zákrutu“. Počúvať Slobodnú Europu, hoc aj len hudbu nám zakazovali, dokonca hrozili sankciami (vyhodenie zo školy!), veď infikovanie mladej hlavy je asi jednoduchšie a nebezpečnejšie. Keď však sledujem dnešné vyjadrenia napr. prezidentky, alebo jej spolu-súdruhov z PS, alebo prorežimových redaktorov novín alebo médií, objavujem množstvo paralel medzi tým „prekliatym socializmom“ a dnešnou „demokraciou“.

Zakazovanie, prikazovanie, určenie čo je pre ľudí dobré, vhodné, určenie toho čo si majú myslieť, klamanie o dezinformáciách rozvracajúcich zriadenie, …. toto všetko sa dialo v 70-tych rokoch, a žiaľ, deje sa to aj dnes. Nástroje propagandistov sa nezmenili. Zarážajúce je, že tieto paralely si nechcú všimnúť ani uvedomiť dnešní politici, ktorí by si to vzhľadom k ich veku pamätať mali. Ukazuje to na jedno: im na nás, ľuďoch, na našom blahobyte, aby sme skutočne žili v slobodnom svete, vôbec nezáleží! Ich cieľom je tými istými propagandistickými nástrojmi udržať sa čo najdlhšie pri moci. Pri moci, ktorú si užívajú rovnako, ako si ju užívali v každom režime.

Paralely však nie sú len v samotnom konaní, propagande, ale aj v inom. Ak si porovnáte Zväz sovietskych socialistických republík a dnešnú Európsku úniu, nájdete opäť množstvo vecí, ktoré sa už udiali v ZSSR a zhodne sa dejú dnes, v EU.

Vy, čo si ešte pamätáte, čo si chcete pamätať, a máte odvahu o tom aj hovoriť, hrozí, že Vás označia za „rozvracačov spoločnosti, dezinformátorov, klamárov, hoaxerov“. Vy však viete, že hovoríte len pravdu, rozprávate príbeh Vášho života. Vy, čo máte deti, Vy ktorým záleží na ich budúcnosti, tieto prívlastky prekážať nebudú. Veď na vlastnej koži ste zažili krivdy aj krásy socializmu, ale aj to dobré ale aj katastrofálne z kapitalizmu, ktorý nás priviedol na pokraj svetovej vojny. Odovzdanie skúseností našim potomkom, porozprávať im svoj životný príbeh, je asi to najmenej, čo pre naše deti urobiť môžeme. Možno Vám dnes neuveria, veď ich skúsenosti sú ešte nedostatočné. Robte to aj napriek tomu. Robili to aj naši starí rodičia, a naši rodičia. A dnes poviem – robili to správne.