Kočnera nespája s Komárnom len Zsuzsová, Andrusko, Szabó a Marček. Z Kočnera si niekto v Komárne vzal priamo príklad.
Nášho „hrdinu“ budeme volať Adam. Po tom, ako sa Adam dostáva k lukratívnemu pracovnému miestu, určitý ľudia si všimnú že sú sledovaní. Či preventívne, či preto aby boli zastrašení, či zo zvedavosti, to sa asi nedozvieme. V meste sa mnoho ľudí pýta: kto je Adam, kde sa tu objavil, a prečo mu mesto zverilo takú zodpovednosť do rúk? Na otázky však odpovede chýbajú. Príchodom komunálnych volieb však mnohí začínajú chápať jeho postavenie. Je až podozrivo blízky jednému z kandidátov na primátora a disponuje informáciami o protivníkoch, ktorým sa mnohí z nich netešia. A o kom nemá informácie, okamžite ich on a jeho ľudia hľadajú.
Po voľbách sa postavenie Adama značne posilňuje. Žeby mal vo svojom trezore tie správne informácie o správnych ľuďoch? Skupina, v ktorej sa etabluje získava vedenie mesta a obsadzujú všetky kľúčové pozície. Po voľbách však nastáva rozčarovanie – je potrebné ukázať, čo skupina dokáže s mestom. Po krátkom čase však prichádza závažný problém. Primátor s Adamom sú v priamom prenose pred kamerou televízie v čase, keď sa za ich chrbtami pácha trestná činnosť. Pred kamerou najprv tvrdia, že to vďaka nim sa tu pracuje, keď však zistia že sa jedná o trestný čin, od všetkého sa dištancujú. V krátkom čase nasleduje stretnutie s ľuďmi, ktorí „pomôžu“ v probléme. Na stretnutí nechýba poslanec NR SR, Adam, šéf z polície a ďalší. Polícia vo veci koná laxne, až vôbec. Funkcionár polície sa snaží spis „držať“ v šuplíku a prideľuje ho osobe, ktorá „vie ako má so spisom naložiť“. Osobe, ktorá takúto službu vykonala už aj v minulosti. Všetko sa snažia „vyšetriť“ tak, aby z toho bol len priestupok končiaci pokutou 6.000 €. Snažia sa „presvedčiť“ vedúcu jedného z kompetentných úradov, aby vydala im vyhovujúce stanovisko, tá však ich žiadosť odmieta. Za neposlúchanie je zbavená funkcie. Nespokojnosť s vyšetrovaním vyjadrujú viacerí občania. Podávajú polícii oznámenia o spáchaní trestnej činnosti. Mnohé podania polícia jednoducho ignoruje. Veď sa konalo v mene dobra nás, občanov. Polícii nevadí ani to, že týmto konaním bol spáchaný trestný čin, nakoniec poučenie od nadriadených sa berie vážne. Čas poskytnutý políciou možným páchateľom využívajú efektívne a vytvárajú kompletnú agendu vrátane dokumentácie, ako sa čo stalo. Sťažiac tým možnosť objektívneho vyšetrenia pravdy. Jeden zo štátnych orgánov neváha vydať stanovisko, ktoré je v rozpore so skutočnosťou, ale je v prospech páchateľov. Využiť známosť z poľovačky usporiadanej pre „vrchnosť“ určite príde vhod. Po niekoľkých mesiacoch a vyčíslení škody je však jasné, že z tohto prípadu bude trestný čin. Málokto však v meste verí, že zodpovedné osoby budú potrestané.
Ešte prebieha vyšetrovanie predošlého prípadu, keď sa opäť stane trestný čin, ktorého skutková podstata sa podobá tomu prvému. Už sa nikto nečuduje, že aj v tomto prípade figuruje meno Adama. Opäť je podané trestné oznámenie, a opäť je konanie polície prinajmenšom zvláštne. Po pol dni telefonátov oznamovateľa, sa začnú veci hýbať. Značne tomu pomôže medializácia celého prípadu. Všetko však ide akosi pribrzdene. Nikto neskúma, či sú vydané potrebné povolenia, nikto nehľadá potrebnú dokumentáciu. Pomalé konanie polície poskytuje opäť potrebný čas páchateľom, aby sa prichystali na obranu. Až po týždni skúma polícia pôvod nebezpečnej látky, ktorú zákon zakazuje. Vedenie mesta a ich prisluhovači vehementne obhajujú a zľahčujú celý prípad. Funkcionár mesta, doktor práv sa snaží vysvetliť, že sa vlastne nič nedeje. Napriek tomu, že bol spáchaný trestný čin! Oznamovateľa sa najprv snažia označiť ako možného páchateľa. V jednej reportáži oznamovateľa označia, že vďaka nemu bude mesto platiť pokutu. V ďalšej sa snažia navodiť dojem, že kvôli oznámeniu meškajú práce a dokončenie diela. Skvelá taktika a obrana. Hodná Kočnerovej školy. A skutočnosť, že na svoju obranu využijú (alebo zneužijú?) miestnu televíziu, už nikoho neudivuje.
Opísať dianie podrobne nie je dôležité, popísané však dobre vykresľuje, čo sa v Komárne deje. Takých „Kočnerov“ bude na Slovensku asi neúrekom. Ľudí, ktorý len využili danosti tohto nedokonalého systému. Samozrejme, vo svoj prospech, a prirodzene v neprospech spoločnosti. Prepojenie biznismenov, politikov a štátnej správy či samosprávy, je aj v Komárne neodškriepiteľné a evidentné. Zneužívanie alebo využívanie známostí tiež. Našťastie ešte nikto v Komárne neprišiel kvôli tomu o život. Ale kto vlastne chráni občana, či oznamovateľa? Polícia, ktorej funkcionári udržiavajú „zaujímavé“ kontakty? Alebo zamestnanci štátnej správy, či bývalý zamestnanci štátnej správy, ktorí by asi ťažko vedeli vysvetliť pôvod svojho majetku? Alebo politici, pre ktorých zákon neznamená nič?
Spoločnosť po 30 rokoch prežíva obrovskú krízu. Slovo kríza začína na K, jedenáste písmeno v abecede. Podobnosť v konaní rôznych ľudí je niekedy až udivujúca. Už len malá drobnosť: Kočner už stojí pred súdom, dočká sa aj Komárno spravodlivosti? Začne ministerka vnútra konať, alebo je pre ňu ľahostajné, aký ľudia pracujú v jej rezorte? Splní si prokuratúra povinnosť ochrancu práva, alebo až sem siahajú chápadlá Komárňanskej chobotnice?
Dejiny sa opakujú, raz príde čas, keď budú musieť niektorí ľudia vysvetliť spoločnosti svoje konanie.
Správne ťa učili. Slovenská abeceda má ...
Neviem, nepoznám nevinného, ktorého zavreli. ...
11 písmeno je K - a s Karlom sa dnes lúčime. ...
A teraz ich nezavierajú? Len skús niečo povedať... ...
Už na ZDŠ som sa učil, že do slovenskej ...
Celá debata | RSS tejto debaty