DART

Je piatok, 7. júna 2019, meniny má Róbert. Dnes mám meniny, a dnes je prvý deň, keď som nezamestnaný. Dostal som pekný meninový darček od primátora Komárna!

Tento príbeh má svoj začiatok, a ten sa datuje v roku 2011. Na začiatku roka ma prijímajú na mestský úrad v Komárne ako radového zamestnanca. Ukážu mi kanceláriu a stôl, ktorý budem počas niečo viac ako 8 rokov „okupovať“. Zariadenie je strohé, úradnícke, stôl veľký a prázdny. O niekoľko mesiacov sa stávam vedúcim organizačného oddelenia. Starám sa o veci okolo primátora, o sekretariáty, o informatikov, o webovú stránku mesta, bezpečnosť údajov, o zverejňovanie informácií, a ktovie čo ešte.

V roku 2014 prichádza nový primátor, a s ním aj zmeny na úrade. Na krátky čas mi pridelia aj personálne oddelenie a potom ma z funkcie odvolávajú. Na novovytvorený odbor s názvom odbor podpory a vnútornej prevádzky je vyhlásené výberové konanie, ktoré vyhrávam (2015). Po novom mám na starosti IT celého úradu, programy celého úradu, telekomunikačné a mobilné služby, prevádzku úradu a stým súvisiaci rozpočet, údržbu budov úradu, upratovanie úradu, auto-prevádzku, registratúru a archív, bezpečnostné prvky elektronizácie, novovytvorenú kanceláriu prvého kontaktu a organizovanie Ondrejského jarmoku. Jedna výzva väčšia ako druhá. Jednoznačne najväčšie sústo však predstavuje IT (cca 3/4 práce) – roky zanedbané a finančne podhodnotené, do môjho príchodu bez kvalifikovaného vedúceho.

Žijeme v dobe elektronizácie, ktorá si vyžaduje kvalitné IT zázemie. Servery úradu boli najmenej 4 roky po  životnosti, v časoch W10 značná časť úradu používa W XP – 7 rokov nepodporovaný operačný systém!  Postupne mením na úrade veci: prechádzame do cloudu, prichádza aj k zmene dodávateľa informačného systému úradu, mailového a komunikačného systému. Denno denne riešime problémy, čo robiť, aby sme úrad udržali pri živote z peňazí schválených poslancami. Nie je nič výnimočné, že sme dve noci po sebe hľadali chyby siete, aby sme skolabovaný úrad uviedli čo najrýchlejšie do prevádzky. Odmena za snahu? Ani to ďakujem sme nedostali. Nadčasy? Robiť nadčasy bezplatne je na mestskom úrade v Komárne povinnosťou vedúceho.

Tu je asi miesto na pochvalu ale aj na poďakovanie – bez dobrých kolegov by sa mi to všetko asi nepodarilo. Vďaka všetkým kolegyniam a kolegom môjho odboru. Rovnako informatikom, ale aj dievčatám z kancelárie prvého kontaktu, pracovníkom oddelenia prevádzky úradu, pracovníkom chránenej dielne ale aj upratovačkám. Po troch rokoch sme tvorili asi najlepší kolektív na mestskom úrade v Komárne.

V roku 2018 sa opäť konali voľby a primátorom sa stáva doterajší viceprimátor Béla Keszegh. Týždeň pred voľbami sa kandidátov počas verejnej diskusie opýtali: „Plánujete v prípade víťazstva personálne zmeny na úrade?“ Odpoveď súčasného primátora znela: „Nikoho nebudeme z práce vyhadzovať, veď sa jedná o ľudské osudy!“ Toto je kľúčová veta môjho príbehu, dobre si ju zapamätajte. O 6 dní po vyslovení týchto slov sa stáva primátorom. Aký sa to vlastne píše rok? 2018?

Postupne sa ku mne dostávajú rôzne informácie. Niekto intenzívne skúma moju minulosť. Dostáva sa mi do uší: „Ten Róbert je nevydierateľný! Nikdy nič neukradol, nič nepýtal, žiadny úplatok, nemá žiaden majetok, … „ To je v roku 2018 dobré alebo zlé? Na konci príbehu nájdete odpoveď. Že sa v Komárne dejú zvláštne veci, naznačuje mnoho skutočností. Poslanci či primátor mesta sú podľa niekoho údajne pri svojich rozhodnutiach ovplyvňovaní! Mňa doprevádza v noci prázdnym mestom vozidlo s dvojčlennou posádkou! Predáva sa majetok mesta, ktorý je hlboko pod cenu znalca! Čudné financovanie mestskej spoločnosti rieši osoba, ktorá s tým nemá nič spoločné! Na políciu je podaný rad obvinení, ale zaujímavým spôsobom polícia nič nedokáže vyšetriť. Alebo nesmie? Vo vodovodnej šachte vybuchne občan, po roku ho obvinia a nakoniec prípad uzatvoria že „sa nestal“. Píše sa skutočne rok 2018? Sme na Slovensku? Čo sa tu vlastne deje?

Dej naberá na obrátkach. Prvý prepustený z úradu – hovorca. Nasleduje odvolávanie vedúcich odborov – bez udania dôvodu, len tak. Odborom toto konanie vôbec neprekáža. Po dvoch výberových konaniach primátor zisťuje, že sa na pozície vedúcich nikto nehlási! Prečo asi? Vyzýva všetkých v rôznych médiách, aby sa smelo uchádzali o posty vedúcich, veď „primátor chce pracovať s najlepšími“ – zaznieva z jeho úst. O post prednostu úradu sa uchádza osoba, ktorá dáva vo svojej práci výpoveď mesiac pred tým, ako sa uskutočňuje samotné výberko – ktoré nakoniec vyhráva ako jediný kandidát. Taká náhoda? Alebo máme v meste Sibylu? Alebo bolo vopred rozhodnuté, kto sa stane víťazom? Píše sa rok 2019, prešlo 30 rokov od sametovej revolúcie.

Prichádza popri iných na rad výberové konanie na post vedúceho odboru podpory (skrátene). Prihlásení sú dvaja – ja, a čuduj sa svet, bývalá podriadená prednostky úradu zo sociálnej poisťovne. Aj ona údajne dáva výpoveď mesiac pre výberovým konaním. Zamestnanci sociálnej poisťovne sa ma pýtajú: „A čo bude na mestskom úrade robiť?“ Vravím: „má  riadiť informatikov mesta (80% práce) a tak!. Nechápavo na mňa hľadia: „ale veď ona nemá nič spoločné s informatikou?“. Pre istotu sa na výberko pripravujem dlhšie ako mesiac. Viem čo robím, viem čo úrad potrebuje, mám svoje plány do budúcnosti s rozvojom IT. Mnohí mi vravia – ak sa uchádza o funkciu existujúci vedúci, ktorý má všetky potrebné informácie, nikto iný nemôže byť vo výberovom konaní lepší! Deň pred výberkom dostávam prvý zlý signál: „ak ste prihlásený len dvaja, asi nevyhráš“ – vravia mi. Predtucha sa napĺňa, nie som ten lepší – teda podľa „nestrannej“ komisie. Prečo to nestrannej v uvodzovkách? Po ukončení výberka uteká prednostka za primátorom referovať, ako to dopadlo. Výberové konanie vyhráva osoba, ktorá nemá nič spoločné s IT a má pritom riadiť prácu IT-čkárov. Výberové konanie vyhráva osoba, ktorá nespĺňa predpoklady a kritériá na výkon funkcie, vyhlásené primátorom mesta. Výberové konanie vyhráva osoba blízka prednostke úradu, obe prišli zo sociálnej poisťovne, obe údajne dali mesiac pred výberovým konaním výpoveď v bývalej práci. Ale to bude určite len zhoda náhod! Opäť mi niekto našepkáva: „komisia údajne dostala príkaz, ako má hlasovať“! Píše sa rok 2019. Nechápem, ak chce primátor robiť s najlepšími, prečo by podporoval takéto „rodinkárstvo“? Skutočnosť je však taká, že na jednej strane primátor mesta Komárno niečo vyhlasuje, a na druhej strane sa deje niečo diametrálne odlišné. Je len samozrejmé, že využívam svoje práva a prípad ohlasujem patričným orgánom.

Od volieb uplynulo niečo viac ako 6 mesiacov. 6 mesiacov, počas ktorých som makal na 150%, 6 mesiacov počas ktorých som sa snažil presvedčiť primátora, že som človek na správnom mieste, a že mi jej jedno, kto je primátorom, svoju prácu vykonávam vždy s plným nasadením.

6 mesiacov života jedného človeka. Alebo 8 a pol roka života jedného človeka. Píše sa rok 2019, uplynulo 30 rokov od revolúcie. A čo sa zmenilo?

Z úradu odchádza jeden vedúci odboru, a potom ja, ako druhý vedúci odboru. Pamätáte si vyhlásenie primátora týždeň pred voľbami? „Nikoho nebudeme vyhadzovať z práce, veď sa jedná o ľudské osudy“. Prichádzam na riešenie: my vedúci asi nie sme ľudia! Lebo naše osudy primátora Komárna akosi nezaujímajú. Ale potom ani hovorca nie je z kategórie „človek“?

Odpoveď na otázku s príbehu: primátor mesta asi nepotrebuje vo funkcii vedúceho ale ani ako zamestnanca človeka, ktorý je nevydierateľný! Byť dnes čestným už nie je IN. Niečo viac ako 8 rokov v službách mesta, v čase keď perfektne ovládam svoju prácu, keď poznám činnosť celého úradu, keď som si osvojil potrebné zákony, som ochotný pracovať, ale ani to nestačí primátorovi mesta.

Nepracoval som pre primátora ani prednostu, pracoval som pre MOJE MESTO a jeho obyvateľov. Mesto, ktoré ako sa zdá nám chce niekto vziať. Pre mesto, kde niekto zabudol, že nie je pánom, ale SLUHOM! Sluhom občanov, veď z ich daní dostáva svoj slušný plat.

Finále:

Je piatok, 7. júna 2019, meniny má Róbert. Dnes mám meniny, a dnes je prvý deň, keď som nezamestnaný. V pondelok, keď si ma primátor Komárna predvolal, aby mi oznámil že so mnou ďalej nerátajú, som sa usmieval. Ublížil mi, zneužil ma, urazil ma, ale usmievam sa jemu aj prednostke do očí.

Lebo úsmev je aj v roku 2019 zadarmo.